História

Žarnovická plochá dráha nebola prvou na území Slovenska. O premiéru sa ešte v roku 1931 zaslúžili Košice, ako vzor poslúžila najmä Bratislava. Účinnú pomoc poskytol miestny národný výbor, národný podnik Preglejka, Štátne lesy, Okresný a krajský výbor Zväzarmu a ďalší občania Žarnovice. Štadión mal v začiatkoch veľmi jednoduché vybavenie. Vyvýšené divácke priestory boli len za štartom a po obvode prvej zákruty. Dráha merala 427 metrov, lemovala ju nízka bariéra, pri štarte a cieli stála tribúna pre 400 divákov, na protiľahlej strane depo so šatňami a hygienickými zariadeniami, a to všetko z dreva.

Na jar roku 1979 bol žarnovický štadión zmenený na nepoznanie. Čiernu škváru vystriedal bledožltý dolomit, posunutím okraja dráhy do vnútra sa dosiahlo jej skrátenie  na 400 metrov, šírka 13 metrov na rovinkách a 18 metrov v zákrutách  umožnila štart viacerých pretekárov súčasne. V rokoch 1984 a 1985 boli rozšírené hospodárske priestory a  parkovisko pretekárskych motocyklov, pri vstupe do štadióna asfaltová parkovacia plocha.

V súčasnosti je jedinou na Slovensku. Jej história sa začala písať v roku 1953, kedy sa, na vtedy ešte čiernom škvárovom ovále uskutočnili prvé preteky. Tým boli položené základy pre pomerne dlhú a až na malé prestávky takmer nepretržitú 60-ročnú tradíciu usporadúvania rôznych plochodrážnych podujatí v tomto malom mestečku na Pohroní.

Premiéra a prvé medzinárodné preteky

V dňoch 29. a 30. augusta 1953 sa uskutočnila 1. Pohronská plochá dráha škvárová o Striebornú prilbu SNP v Žarnovici. Na Striebornej prilbe SNP štartovali rok čo rok najlepší pretekári z celého Československa. Význam žarnovických pretekov prerástol z celoštátnych v domáce majstrovské a v medzinárodné. Spolu sa konalo 5 ročníkov Striebornej prilby, ktorá sa v rokoch 1956 a 1957 stala súčasťou Majstrovstiev Československa. V rokoch 1957 a 1958 sa uskutočnili prvé medzinárodné preteky za účasti pretekárov Dánska, Fínska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Švédska a Československa. Na žarnovickom štadióne pribudli nové mantinely, namiesto gumičky nové štartovacie zariadenie, vyvýšené divácke priestory okolo celej dráhy, ale hlavne budova so sociálnymi zariadeniami, klubovými miestnosťami a s parkoviskom pretekárskych strojov na jej terase. 

Zlatá prilba SNP

Po prerušení činnosti v roku 1958 pokračovala v žarnovickej tradícii Banská Bystrica. Okolo tréningového škvárového futbalového ihriska v areáli Na Štiavničkách (na Medokýši) bola v krátkom čase vybudovaná úplne nová plochá dráha. Tu sa v roku 1959 začala písať história Zlatej prilby SNP. Od roku 1962 sa jazdí v Žarnovici. Podujatie si dlho hľadalo svoju dnešnú podobu. Od roku 1969 sa koná bez prestávky, v roku 1971 sa uskutočnilo po prvýkrát v medzinárodnom meradle. V roku 1972 pribudla finálová jazda, ktorá sa od roku 1976 jazdí na 6 kôl.

Zlatá prilba SNP je putovnou trofejou, svojím tvarom pripomína prilbu patriacu do výzbroje účastníkov Slovenského národného povstania. Okrem povrchu z cenných kovov boli plasticky zdobené a všetky boli vyrobené v malej prevádzke v Dolných Hámroch. Prvú zlatú prilbu venoval Krajský národný výbor v Banskej Bystrici, druhú putovnú prilbu venoval Mestský národný výbor v Žarnovici, v poradí tretiu putovnú zlatú prilbu venoval Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom. V súčasnosti sa začína jazdiť o štvrtú trofej v poradí. Počas celej histórie týchto pretekov (čiže za 53 rokov) si ju natrvalo vybojovali len traja pretekári Jiří Štancl,  Antonín Kasper a domáci Martin Vaculík.

Od roku 1988 sa používa úplne nový systém pretekov. V pretekoch štartuje 20 pretekárov, ktorí absolvujú 16 kvalifikačných jázd v päticiach. Lepšia polovica štartujúcich postupuje do záverečnej časti podujatia, ktorá sa jazdí vylučovacím systémom s finálovou jazdou za účasti šiestich najlepších pretekárov na 6 kôl. Výsledok finálovej jazdy určí poradie na 1. až 6. mieste.

Preteky majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy

Od roku 1979 po rekonštrukcii žarnovickej plochej dráhy sa v Žarnovici uskutočnilo 20 podujatí majstrovstiev sveta a Európy.